“Your birthday is on Christmas? That sucks dude!”
Stan Marsh

Ešte aj v dnešnej dobe existuje veľa ľudi ktorí berú vážne tradíciu že Ježiš sa narodil 25.decembra roku 1 nášho letopočtu, prípadne roku 1 pred našim letopočtom. Takisto veľa ľudí sa domnieva že síce sa nenarodil vtedy, že je to chyba v neskoršom počítaní rokov, ale že Biblia aj tak udáva čas kedy narodil pomerne presne. Preto sa poďme pozrieť na to ako sa má situácia. Tému rozdelíme na dve časti: v akom roku sa narodil, a v ktorom období roku (dátum) sa narodil.

Rok narodenia

Podľa Biblie

Evanjelium podľa Marka nehovorí o narodení vôbec nič. Dej začína až pokrstením Ježiša.

Evanjelium podľa Matúša hovorí že Ježiš sa narodil v čase panovania Herodesa Veľkého. Pred ním utiekli do Egypta, a v čase panovania jeho syna Herodesa Archelausa odišli do Nazaretu. Ďalším dôležitým poznatkom je že Ján Krstiteľ zomrel počas Ježišovho pôsobenia.

Evanjelium podľa Lukáša podáva úplne iný príbeh o Ježišovom počatí, do ktorého zapája aj Jána Krstiteľa a tvrdí že Ježišovi rodičia boli priatelia Jánových rodičov. Tiež hovorí že to bolo za vlády Herodesa, ale spomína kňaza Zachariáša z rodu Abijaha. Jeho žena otehotnela v deň keď sa skončila jeho služba, a porodila Jána Krstiteľa. V šiestom mesiaci jej tehotenstva otehotnela Mária. V čase keď bol Quirnius guvernérom Sýrie, Ján Krstiteľ už bol na svete ale Ježiš ešte nie, vydal cisár Augustus rozkaz spočítať “celý svet”, pričom sa každý mal vrátiť do rodného mesta. Je tu tiež spomenuté že to bolo prvé sčítanie za vlády Quirniusa. Pokrstenie Ježiša sa malo udiať počas 15 roku vlády Tibéria, a potom vo veku okolo 30 rokov Ježiš začal verejne pôsobiť.

Všetky evanjelia okrem Jána spomínajú že zabitie Jána Krstiteľa sa udialo počas Ježišovho pôsobenia, a všetky hovoria že Ježišove pôsobenie bolo počas vlády Pontiusa Piláta.

Poďme sa teda pozrieť ako to bolo s tými udalosťami podľa ktorých môžeme narodenie Ježiša datovať:

• V roku 40 pnl sa Herodes Veľký stal klientskym kráľom Rímskej Ríše. Vládol do roku 4 pnl, kedy umrel a jeho kráľovstvo sa rozdelilo medzi jeho synov. To je ten počas ktorého života sa mal podľa evanjelia Matúša a Lukáša narodiť Ježiš, a ktorý mal podľa Matúša masakrovat novorodeniatka.
• Galileu dostal jeho syn Herodes Antipas, ktorý tu vládol do roku 39 nl. To je ten ktorý popravil Jána Krstiteľa, a kvôli ktorému sa v evanjeliu podľa Matúša Mária s Jozefom nevrátili domov, ale zostali v Nazarete.
• Judsko dostal ďalší syn, Herodes Archelaus. Ten vládol iba do roku 6nl, kedy ho cisár Augustus odvolal, a Judsko pridelil k Sýrii. Tú dostal pod správu Quirinius, ktorý dostal za úlohu spočítať obivateľov pre účely vyberania daní.
• Pontius Pilát vládol v Judsku od roku 26 nl do 36 nl. Tento mal údajne súdiť Ježiša a odovzdať ho Židom.
• 15 rok vlády cisára Tibéria, kedy bol podľa Lukáša pokrstený Ježiš, vychádza na rok 29 nl. Tento rok sedí aj s ostatnými údajmi ktoré tu Lukáš udáva.
• Porážku Heroda Antipasa vo vojne niekedy do roku 36 nl považovali niektorí Židia za boží trest za to že popravil Ján Krstiteľa. Ján Krstiteľ teda musel byť popravený niekedy pred rokom 36 nl, nie však veľmi dávno odkedy by sa na aféru už zabudlo. Podľa Lukáša bol Ježiš pokrstený v roku 29 nl., takže vtedy ešte Ján Krstiteľ musel žiť.

Podľa tohoto môžeme vymedziť obdobia kedy sa mal narodiť Ježiš:

• Do roku 4 pnl, podľa Matúšovho a Lukášovho tvrdenia že to bolo za Herodesa Veľkého. Podľa Matúša museli počas jeho vlády ešte stihnúť ujsť do Egypta, takže pravdepodobne trochu skôr.
• Okolo roku 6 pnl, podľa Lukášovho tvrdenia že to bolo počas prvého Quirniusovho sčítania obyvateľstva.
• Približne po roku 1 pnl, podľa Lukášovho tvrdenia že Ježiš začal pôsobenie približne vo veku 30 rokov, potom ako bol v roku 29 nl pokrestený. Ak začal pôsobenie hneď potom ako bol pokrstený, narodenie vychádza presne na rok 1 pnl, inak neskôr. Lukášova formulácia “okolo veku 30 rokov” však umožňuje túto hranicu posúvať.
• Ježiš musel byť podľa Marka, Matúša a Lukáša popravený po Jánovi Krstiteľovi, ktorého smrť bola niekedy nie dávno pred rokom 36. Ak predpokladáme že jeho aktívne pôsobenie trvalo len rok, maximálne dva, .spolu s Lukášovým tvrdením že pôsobenie začal vo veku 30 rokov, to posúva pravdepodobné narodenie za rok 1 nl.

Ako vidíme: riešenie neexistuje. Aby sme mohli určiť pevný rok kedy sa Ježiš narodil, musíme buď spraviť kompromis a odmietnuť niektoré tvrdenia evanjelii, alebo “prepísať históriu”. V praxi kresťania skúšajú obidve metódy, preto si ich ďalej rozvedieme.

Tradičné vysvetlenia

Metóda s ktorou sa stretneme najčastejšie, je odmietnutie toho čo hovorí Evanjelium podľa Lukáša, keďže toto poskytuje najviac navzájom rozporuplných záchytnych bodov.

Konkrétne sa tvrdenie že narodenie bolo počas Quirniusovho sčítania považuje za chybné. To mimochodom znamená že text nedáva zmysel prečo Jozef išiel s Máriou vo vysokom štádiu tehotenstva do Betlehema kde nemal ani kde prespať. Takisto musíme potom odmietnuť tvrdenie že Ježiš začal pôsobenie vo veku 30 rokov, potom ako bol v 15-tom roku vlády Tibéria (29 nl) pokrstený Jánom Krstiteľom. V podstate teda musíme odmietnuť všetky záchytné body Lukášovho evanjelia, a orientovať sa výlučne podľa Matúša, ktorý poskytuje len jediný záchytný bod – Herodesa Veľkého.

Potom môžeme dať narodenie kedykoľvek pred rok 4pnl. Zvyčajne, aby sme so čo najviac priblížili tradičnej predstave (narodenie v roku 1, začiatok pôsobenia v 30 rokoch, nie veľmi dlhé pôsobenie) sa vyberá najneskoršia možnosť: rok 4pnl. Ak dáme narodenie v tomto roku dostatočne skoro, zostáva nám dosť času na cestu do Egypta, a následne cestu naspäť, podľa Matúšovho evanjelia.

Ďalšia, “liberálnejšia” ale čoraz viac populárna možnosť, je pripustiť že autori evanjelii nemali šajnu kedy vlastne Ježiš žil, my tým pádom tiež, a neurčito datovať jeho narodenie takpovediac “aritmetickým priemerom” niekedy do obdobia okolo začiatku letopočtu, roky 4pnl – 6nl.

Existujú však aj snahy, najmä u ľudí ktorí zastávajú koncept neomylnosti biblie, zosúladiť všetky tvrdenia dokopy. Popíšeme si najznámejší z týchto pokusov:

Quiriniusove sčítanie obyvateľstva

Jeden z hlavných problémov ktorý úplne priamo narúša datovanie do vlády Herodesa Veľkého je Quiriniove sčítanie obyvateľstva v roku 6, o ktorom píše Lukášovo evanjelium.

Dost samozrejmým “riešením”, je povedať ze Quirinius bol guvernérom Sýrie dva krát. Prvý krát niekedy počas vlády Herodesa, druhý krát od roku 6nl. Aj počas prvého razu mal spraviť sčítanie ľudu, a o tomto hovorí Lukáš. Tu je však niekoľko problémov:

• Toto tvrdenie je absolútne nepodložené. Existuje niekoľko údajných dôkazov, ale tie sa pri dôkladnej analýze ukážu nezmyselné.
• Vieme kto bol v týchto rokoch guvernérom Sýrie.
• Nikto v zdokumentovanej histórii Ríma nebol takýmto spôsobom dvakrát guvernérom tej istej provincie.
• Judsko bolo vtedy pod správou klientskeho kráľa Herodesa Veľkého. Nieje dôvod prečo by tam mal cisár posielať svojho guvernéra, zakiaľ klientske kráľovstvo dobre fungovalo.
• Aj keby, Rím nemal dôvod ani právo robiť sčítanie ľudu v kráľovstve ktoré nebolo pod jeho priamym vplyvom. Nič takéto sa v zaznamenanej histórii Ríma nestalo a ani nemalo prečo stať.

Detailne sa touto témou zaobera nasledujúci článok: http://www.infidels.org/library/modern/richard_carrier/quirinius.html

Ďalším faktom je, že aj keby nejaké sčítanie v tomto období bolo (čo, ako sme si ukázali, je krajne nepravdepodobné), tak je nemysliteľné aby bolo podobné tomu čo je napísané v Lukášovom evanjeliu. Ukážme si ako vyzeralo naozajstné sčítanie, to v roku 6 nl. Dozvedáme sa o ňom (rovnako ako o takmer všetkom čo o tomto období vieme) od židovského politika a historika Jozefusa. O Quirniusovom sčítaní napísal toto:

Quirnius prišiel osobne do Judska, ktoré bolo teraz súčasťou provincie Sýria, aby sčítal obyvateľstvo a rozdelil Archelausove peniaze. Ale židia, aj keď zo začiatku brali sčítanie s nechuťou, nijako viac sa mu nepriečili, vďaka presvedčovaniu zo strany Joazara, syna Beethusa, hlavného kňaza. Takže, presvedčení Joazarovými slovami, poskytli údaje o svojich majetkoch bez nejakých nezrovnalostí.

Jozefus tu opisuje klasické rímske sčítanie za účelom zdanenia. Avšak sčítanie aké je opísané v Biblii je historicky úplný nezmysel. V prvomrade, v Biblii sa hovorí o “celosvetovom” sčítaní, zatiaľčo toto platí len pre Judsko. Toto môžeme prehliadnuť ako typické preháňanie autorov evanjelí.

Oveľa väčším problémom je tvrdenie že všetci sa museli vrátiť do svojho rodného mesta. Toto tvrdenie je veľmi podstatné do deja evanjelia, pretože zdôvodňuje prečo sa dej presúva do Betlehema, kde sa Mária nemá kde ubytovať, atď. Bez takéhoto sčítania neexistuje dôvod prečo by Jozef s Máriou vo vysokom štádiu tehotenstva cestovali. Avšak rímske sčítania obyvateľstva sa robili kvôli daniam. Bolo by absolútnym nezmyslom nariaďovať ľuďom presúvať sa do iného mesta než toho v akom žijú, ked potom sa dane vyberajú v meste kde žijú.

Snažiť sa o vtesnanie doslovného opisu sčítania podľa evanjelia Lukáša do histórie, a zosúladiť ho s ostatnými tvrdeniami ohľadne dátumu, je teda očividne nemožné.

Deň narodenia (v roku)

Na určenie konkrétneho dňa v roku kedy sa narodenil Kristus máme v knihách Biblie ešte menej zdrojov ako na určenie roku narodenia.

Podľa Zachariáša

Jediný biblický údaj ktorý by mohol presnejšie datovať dátum Ježišovho narodenia, je Lukášova zmienka (Lk 1:5) že Ján Krstiteľ bol počatý po skončení kňažského cyklu Zachariáša, z rodu Abijaha, v chráme v Jeruzaleme. Podľa Lukáša 1:26 pannu Máriu oplodnil duch svätý v 6tom mesiaci tehotenstva Zachariášovej ženy (v doslovnom znení trochu neskôr, najprv ešte musela prejsť z Nazaretu v Galileli do Jeruzalemu). Ak predpokladáme že aj toto magické tehotenstvo trvalo klasicky približne 9 mesiacov, dostávame približný čas od konca Zachariášovho cyklu po narodenie ježiša: niekoľko dní od skončenia cyklu po splodenie Jána + 15 mesiacov + trvanie cesty do Jeruzalemu.

Už starí kresťania sa pokúšali podľa tohoto datovať narodenie Ježiša. Táto snaha dodnes pretrváva, avšak údaje tu niesú celkom jednoznačné a preto takto dospejeme k viacerým výsledkom.

Podľa prvej Knihy Kroník (kapitola 24), ktorá je súčasťou našej Biblie, sa v poste kňaza v chráme striedalo 24 dynastii. Z nich tá Abijahova bola ôsma. Aby nám toto nejako pomohlo, musíme však mať nejaký pevný bod od ktorého počítame, a vedieť koľko jeden takýto cyklus trval.

Avšak presný priebeh týchto cyklov v danom období nevieme úplne naisto, preto sa ani tu nedá dospieť k jednoznačnému výsledku. Takisto formulácia biblie pripúšťa určitý rozsah, čiže výsledkom je obdobie, nie presný dátum.

Jeden taký konkrétny výpočet nájdeme v tomto blogposte: When Was Jesus Born? Zechariah’s Priestly Service. Čo je zaujímavé, tento dospel ako k jednému z možných výsledkov, k dátumu narodenia niekedy v druhej polovici septembra, čo by dosť presne zodpovedalo tradičnému dátumu oplodnenia 6. januára. Použitím iného záchytného bodu, podľa svedectva Jána Chryzostoma (koniec 4. storočia), by dokonca dátum narodenia vychádzal na 6 január.

Ďalšie dátumy ku ktorým rôzni autori dospeli pomocou tohoto sú 10-17 november⁴, Prelom septembra a októbra⁵⁶⁷, dokonca aj tradičný neskorý december⁶. V každom výpočte však máme určitú mieru neistoty, a ako vidíme tomu zodpovedajú aj rôzne vypočítané dátumy. Najčastejším výsledkom je však dátum okolo septembra a novembra.

25. December

K 25. decembru je zaujímavé poznamenať, že pripadá na zimný slnovrat, pričom je známe že slnečná symbolika bola v starovekom ríme spájaná s božstvom ako u pohanov tak aj u kresťanov. Navyše zimný slnovrat bol aj v prekresťanskom ríme obdobím veľkých osláv: Saturnália 17.12-23.12, Larentália 23.12, Sol Invictus 25.12, Nový rok, Pax 3.1. Do tohoto obdobia spadali aj ďalšie oslavy s pohyblivým dátumom: Menšie oslavy Dioníza²⁰, Opália²², atď. Ďalšou zaujímavosťou je že starý kresťanský sviatok obrezania Ježiša na ôsmy deň pripadá presne na nový rok, aj keď tu zrejme ide skôr o náhodu. Po všeobecnom prijatí 25. decembra za dátum narodenia Ježiša (4té storočie) kresťania oslavovali od 25. decembra až po 6. január.

Názory ranných kresťanov

Ako vieme, ranné kresťanstvo bolo veľmi nesúrodým prúdom rôznych veľmi odlišných názorov a skupín, z ktorých sa bohužiaľ zachovalo len niečo malo, takmer všetko od tej skupiny ktorá “vyhrala teologickú vojnu” a dostala ostatné frakcie pod svoj vplyv. Tomuto zhruba zodpovedajú aj informácie ktoré máme o názoroch na dátum narodenia Ježiša. Aj v zachovaných zmienkach je ďalším problémom to, že často pri pojmoch ako “zrod krista” nieje jasné či sa myslí počatie (oplodnenie), alebo narodenie.

Jednoznačne najlepšou prácou na túto tému, akú sa mi podarilo nájsť, je článok Christmas, od Kirsoppa Lakea¹⁰.

Nevieme či vôbec najstarší kresťania oslavovali nejaký sviatok narodenia Ježiša. Určite vieme že niektoré skupiny ho neoslavovali, ostatní mohli alebo nemuseli. Na východe ríše bolo Ježišove narodenie spájané s oslavou jeho pokrstenia (vstúpenia ducha svätého do jeho tela) a príchodu troch kráľov, 6teho janára. Ďalšou všeobecne rozšírenou tradíciou bolo že bohovia sa narodili a umreli v ten istý deň, podľa toho sa Ježišove narodeniny slávili na židovský Pesah (to čo dnes máme šibačky, nieje to presný dátum ale určuje sa podľa splnu mesiacu). Ak si východní kresťania vypočítali dátum smrti podľa sviatku Pesah na 6. apríla (čo veľmi presne sedí na ukrižovanie v roku 30⁸), tak z toho mohli vyvodiť oplodnenie márie tiež 6. apríla, a narodenie po 9 mesiacoch 6. januára.

Na západe ríše sa Ježiš viac spájal so Slnkom (ako veľa ostatných božstiev), a podľa slnka sa datovalo jeho zrodenie. Tu jarný slnovrat vyšiel približne v období kedy zároveň mohol byť židovský pesah, 25. marec, takže tento dátum veľmi dobre symbolicky pripadlo ukrižovanie, a podľa spomínanej povery aj narodenie. Ak sa 25. marec prestal považováť za deň narodenia, ale namiesto toho za deň oplodnenia (čo niektorí kresťania považovali za skutočné vstúpenie ducha svätého do materiálneho tela), tak narodenie vyšlo na 25. december, zimný slnovrat. Vtedy sa deň začína predlžovať (symbolicky “znovuzrodenie slnka”), a vtedy boli aj pohanské oslavy slnka, ktoré kresťanom v čase tvrdej “kresťanizácie” stačilo len trochu pozmeniť na vlastné, takže táto vysvetlenie z mnohých existujúcich prišla najviac vhod – zachovala sa aj pohanská tradícia osláv slnka, aj kresťanská symbolika.

Okrem týchto dvoch najrozšírenejších verzii vieme ešte o niekoľkých ďalších dátumoch. Vieme že niektorí kresťania 25teho decembra oslavovali iný sviatok, nie narodenie Krista. Niektorí kresťania úplne odmietali oslavovanie jeho narodenín ako pohanský zvyk. Niektorí navrhovali iné dátumy, napríklad 28. marec, 2. apríl, 25ty deň rôznych mesiacov, atď. Poďme sa pozrieť na konkrétne najstaršie zmienky o dátume narodenia Krista:

Veľmi zaujímavú zmienku týkajúcu sa roku narodenia Krista nám zanechal jeden z najstarších zachovaných kresťanských autorov, Irenaeus. Podľa kresťanskej tradície bol žiakom Polykarpa, ktorý bol žiakom priamo apoštola Jána. Od tohoto sa v jehe diele z roku približne 180 dozvedáme, že Ježiš bol ukrižovaný vo veku necelých 50 rokov, 20 rokov po pokrstení, nie o 12 mesiacov neskôr ako sa často uvádza dnes.³ To by pri zachovaní smrti počas vládnutia Piláta Pontiusa (ktoré skončilo v roku 36 nl) znamenalo že sa musel narodiť okolo roku 14 pnl alebo skôr, a teda všetky záchytné body v evanjeliach sú nesprávne. Z pochopiteľných príčin je táto súčasť kresťanskej tradície dnes zvyčajne ignorovaná.

Prvý ktorý spomína dátum narodenia Krista je Klement z Alexandrie, okolo roku 200¹. U neho nájdeme dátum, ktorý podľa Egyptského kalendára zodpovedá 18temu augustu. Avšak bez zohľadnenia priestupných rokov zodpovedá 6temu janáru roku 2 pnl. Spomína však že rôzne skupiny kresťanov používali rôzne dátumy, z ďalších troch ktoré menuje jeden je 25-teho v mesiaci podľa egyptského kalendára. Tiež spomína ďalších 5 rôznych dátumov pre jeho ukrižovanie, z toho dva sú 25teho v mesiaci egyptského kalendára. Klement je teda najstarším možným zdrojom ako pre 6 január, tak aj pre významnsť dátumu 25teho v mesiaci, aj keď konkrétny mesiac, použitý kalendár, a udalosť počas toho dátumu sa rôznia. Celkovo Klement ponúka veľa možností, dobrú diskusiu nájdeme tu. Nespomína že by niekto oslavoval jeho narodenie, spomína len oslavy na počesť jeho pokrstenia.

Ďalšou zmienkou je Komentár ku knihe Daniela, od Hippolyta. Táto v niektorých kópiách a citáciach dátum nespomína, v iných hovorí o 25tom decembri, a v jednej kópii ktorá spomína dva dátumy: 25. december a 2. apríl⁹. Takže vieme že dátum narodenia tu bol falšovaný, a v tomto prípade je oveľa pravdepodobnejšie že 2. apríl je pôvodný, alebo že pôvodne kniha neobsahovala žiadny dátum. Je pochopiteľné prečo by niektorý horlivý kresťanský pisár v neskorších storočiach “opravil chybný dátum narodenia” na tradičného 25teho, ale je len ťažko predstaviteľné prečo by ho niekto pridával dátum 2. apríl, o ktorom nikde inde nepočuť. Existuje socha Hippolyta na ktorej je pri druhom apríli napísané “narodenie Krista”¹¹, čo posiľňuje hypotézu že 2. apríl je pôvodný.

Často sa pri tejto téme uvádza že Sextus Július Africanus okolo roku 221 mal byť najstarším zdrojom pre 25ty december. V jemnejšej verzii sa hovorí, že svet bol stvorený počas jarnej rovnodennosti 25teho marca, že v tento dátum je aj židovský sviatok Pesah počas ktorého Kristus zomrel, a že v tento dátum aj duch svätý oplodnil pannu Máriu. Pri priemernej dĺžke tehotenstva 9 mesiacov z tohoto môžeme vydedukovať dátum počatia zhruba okolo zimného slnovratu 25teho decembra. Situácia tu však je komplikovanejšia. Pôvodné Sextovo dielo sa nám nezachovalo, okrem pár fragmentov v citáciach neskorších autorov. Dátum oplodnenia 25. marec sa nachádza len v diele Georgiusa Synkellusa, ktoré vo veľkej miere vychádza zo Sextovho diela. Toto však pochádza až z konca štvrtého storočia, kedy 25. december bol dávno ustálený “oficiálny” dátum narodenia krista. V tomto Georgius hovorí, že Sextus sa vo svojich výpočtoch roku narodenia krista pomýlil o 2 roky, a v tej istej pasáži udáva podľa neho “správny” rok narodenia a dátum počatia rovnako ako dátum zmŕtvychvstania ako 25. marec²³. Historici sa stále rozchádzajú v názore či je toto tvrdenie pôvodne od Sextusa, alebo či je len Georgiusove. Zhodujú sa však že Sextus neuvádzal iný dátum, lebo v tom prípade by mu ju “Georgius” vytkol. Verziu o tom že Sextus je prvou zmienkou o 25. decembri pravdepodobne pomohla rozšíriť Encyclopedia Britannica, ktorá ju nekriticky uvádza², a mnohí ju zjavne považujú za dostatočnú autoritu pri ktorej netreba preveriť primárny zdroj.

Text De Pascha Computus z roku 243 (niekedy nesprávne pripisovaný Svätému Cypriánovi¹⁰¹²) tvrdí, že svet bol stvorený dokonalý, s rozkvitnutými kvetmi a stromami, teda na jar, konkrétne 28meho marca. Keďže Kristovi je podľa kresťanskej teológie pripisovaný starozákonný titul “Slnko spravodlivosti”, a je aj inak všeobecne spájaný so slnkom, narodil sa podľa autora tiež v tento dátum. Text hovorí že tieto informácie získal súkromným zjavením¹³, a využíva extrémny symbolizmus a numerológiu¹⁰.

V rovnakom období slávny kresťanský autor Origenes hovorí že len pohania a hriešnici oslavujú narodeniny svätých, “ako keby boli nejakí faraóni či králi”¹⁴. Origenes taktiež nespomína oslavu Kristových narodenín vo svojom zozname dôležitých kresťanských sviatkov¹⁵.

Niekedy okolo roku 270 prominentný kresťan Anatólius z Alexandrie písal o slnečných fázach, avšak pri zimnom slnovrate 25-teho decembra nespomenul žiadny kresťanský sviatok. V tej istej kapitole pri jarnej rovnodennosti 25-teho marca obšírne rozoberá kedy sláviť Veľkú Noc, takže môžeme dedukovať že o narodeninách 25-teho decembra nevedel alebo ich neuznával¹⁶.

V roku 326, teraz už po nástupe pro-kresťanského cisára Konštantína, cirkevný historik Eusébius hovorí že Kristus sa narodil v roku 2 pnl, dátum neuvádza. Tiež pri tom uvádza že to bolo počas Quirniusovho sčítania, o ktorom sme si už povedali prečo v roku 2 pnl neprichádza do úvahy.

Ďalším medzníkom je kalendár pochádzajúci z roku 354, ktorý je prvým dokumentom hovoriacim o 25tom decembri ako o narodení Krista¹⁷. Čo je ale zaujímavé, na inom mieste spomína 25ty december ako narodenie Neporaziteľného slnka (Sol Invictus)¹⁸, čo bolo vtedy populárne pohanské božstvo slnka. Nápis Sol Invictus sa napríklad nachádzal aj na Konštantínových minciach¹⁹, a mnohí predpokladajú že rozširovanie dátumu 25ty december bolo Konštantínovou snahou o zmierenie a splynutie týchto náboženstiev, na základe spoločného motívu uctievania slnka. Takisto, 17tého novembra boli v Ríme veľkou udalosťou oslavy boha Saturna, ktoré trvali až do 24. decembra, a z nich je prebratých mnoho vianočných tradícii (darčeky, najmä hračky pre deti, hodovanie vzácnych jedál, zapalovanie sviečok, školy a súdy nepracovali,…).

V roku 374 sa východný autor Epifánius snaží tradičný 6ty január obhájiť tým že ho tiež datuje podľa slnka tak ako západní kresťania. Hovorí že Ježiš sa narodil trinásty deň po zimnom slnovrate, lebo bolo 12 apoštolov a trinásty Ježiš. Podobne argumentuje v tom istom období aj ďalší východný autor, Ephraim zo Sýrie.

Od tohoto obdobia nachádzame rôzne zmienky na 6ty január aj 25ty december ako dátum narodenia Krista. Na západe ríše sa postupne stále vrozširuje 25ty december, na východe len omnoho pomalšie. Tam, kde prijali 25ty december ako narodenie, 6ty január stále zostával ako pokrstenie a navštívenie troch čarodejníkov/kráľov/mudrcov, a stále bol najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Keďže v týchto oblastiach sa slávilo sa celé obdobie od 25teho decembra po 6ty január, tento bol vyvrcholením tohoto obdobia. Význam 25teho decembra začal rásť po 9tom storočí. Vo východnom kresťanstve, ktoré nebolo pod tak silným vplyvom Rímskeho katolíckeho centralizmu, sa doteraz používa dátum 6 januára.

K téme môže byť ešte zaujímavý text zo 6teho storočia, od východného autora Ananiasa, ktorý ma očividne veľmi bohaté pramene zo štvrtého storočia. Text označuje 6ty január ako pôvodný, a spomína že niektoré kresťanské mestá uznávali tento, iné adoptovali 25ty december. Čo je najzarážajúcejšie, niektoré mestá dokonca mali 25ty december ako “slávnosť Dávida a Jakoba”²¹.

Pôvod dnešného letopočtu a “roku 1” je u mnícha Dionýza, ktorý v roku 525 spracoval tabuľky udávajúce dni, na ktoré pripadá veľká noc. V tomto použil datovanie “od narodenia Krista”. Tieto tabuľky ani použitie datovania od narodenia Krista neboli prvým svojho druhu, a nevieme či tieto tabuľky boli vôbec niekoľko nasledujúcich storočí použivané. Takisto netušíme akou metódou spočítal autor koľko rokov uplynulo od narodenia Krista. Avšak práve tieto tabuľky boli neskôr zdrojom pre určenie dnešného roku 1 nl (respektíve 25 december roku 1 pnl) ako roku narodenia krista.

Diskusiu a presné zdroje ku spomenutým komentárom ranných kresťanov nájdete tu.

Zhrnutie

Záver je jednoduchý: Biblia podáva navzájom rozporné informácie o Ježišovom narodení, a nieje možné z nej dostatočne spoľahlivo určiť jeho dátum ani rok. Toto sa odráža v chaose u neskorších kresťanov. Existujúce “tradičné” dátumy su založené viac na povere o narodení/oplodnení a smrti v rovnaký deň v roku, a na slnečnej symbolike, takže spolu s nedostatkom konkrétnych informácii v evanjeliach naznačujú, že v rannom kresťanstve neexistovala žiadna tradícia ohľadne dátumu narodenia Ježiša.

Do článku by sa ešte zišlo doplniť informácie z kresťanských textov ktoré sa nedostali do Biblie (tzv. “apokryfy”), a tiež opísať snahy datovať narodenie podľa úkazov na oblohe (zatmenia, kométy, atď).

Poznámky a zdroje

¹ Klement z Alexandrie, Stromata, kniha 1, kapitola 21
http://www.ccel.org/ccel/schaff/anf02.vi.iv.i.xxi.html

² Encyclopedia Britannica, Christmas
http://www.britannica.com/EBchecked/topic/115686/Christmas

³ Irenaeus, Against Heresies, kniha 2, kapitola 22
http://www.ccel.org/ccel/schaff/anf01.ix.iii.xxiii.html

⁴ Agape Bible Study, THE DATING THE BIRTH OF JESUS OF NAZARETH
http://www.agapebiblestudy.com/documents/Dating the Birth of Jesus of Nazareth.htm

⁵ Michael Scheifler, On What Day Was Jesus Born?
http://biblelight.net/sukkoth.htm

⁶ John J. Parsons, Christmas – Was Jesus Really Born on December 25th?
http://www.hebrew4christians.com/Articles/Christmas/christmas.html

⁷ Hillel ben David (Greg Killian), Birth of Yeshua (Jesus) during Succoth
http://www.betemunah.org/birth.html

⁸ Kenneth F. Doig, New Testament Chronology, Part IV THE CRUCIFIXION OF JESUS (Lewiston, NY: Edwin Mellen Press, 1990).
http://doig.net/NTCIV.htm

⁹ kompletný text sa mi podarilo zohnať iba v gréčtine: http://www.textexcavation.com/documents/hippolytusondaniel.pdf

Najlepší komentár k situácii okolo tohoto textu som našial v článku Christmas¹⁰. Ďalšie informácie k tomuto textu: http://www.synodos.net/?p=42

¹⁰ Kirsopp Lake, Christmas v Encyclopaedia of Religion and Ethics, ed. James Hastings, Volume 3 (pozor, má to 100MB)

¹¹ Corpus Inscriptionum Graecorum 8613
Overiť to ďalej alebo získať fotku asi nepôjde…

¹² Podľa Katolíckej Encyklopédie, článok Christmas
http://www.newadvent.org/cathen/03724b.htm

¹³ Frederic L. Rice (The Skeptic Tank): The Origins of the Christmas Festival
http://www.skeptictank.org/xmaspage.htm

¹⁴ Origines, kázeň o tretej knihe Mojžišovej (Homily on Leviticus) 8

Kompletný text som nenašiel, informácie prebrané z:
Encyclopedia Britannica Online, Christmas
http://encyclopedia.jrank.org/CHR_CLI/CHRISTMAS_ie_the_Mass_of_Christ.html

¹⁵ Origenes, Proti Celzovi (Against Celsus), Kniha 8, Kapitola 22
http://www.ccel.org/ccel/schaff/anf04.vi.ix.viii.xxii.html

¹⁶ Anatólius z Alexandrie, Paschal Canon, Kapitola 16
http://www.ccel.org/ccel/schaff/anf06.vi.iii.ii.xvi.html

¹⁷ Chronografia z roku 354, Zoznam mučeníkov
http://www.tertullian.org/fathers/chronography_of_354_12_depositions_martyrs.htm

¹⁸ Chronografia z roku 354, Kalendár
http://www.tertullian.org/fathers/chronography_of_354_06_calendar.htm

¹⁹ Sol and Oriens – the Rise and Fall of a Superhero
http://www.forumancientcoins.com/moonmoth/reverse_sol.html

²⁰ Greek Festivals: SPRING FESTIVAL The Parade of Dionysus in his Ship
http://www.carnaval.com/greece/festivals/#Lesser_Dionysia

²¹ Ananias zo Širaku, O Vianociach
http://www.tertullian.org/fathers/ananias_of_shirak_on_christmas_02_text.htm

²² N.S.Gill, Opalia
http://ancienthistory.about.com/od/socialcustomsdailylife/g/12182007Opalia.htm

²³ Kompletný text som na internete nenašiel. Spomínaná pasáž je dostupná v citácii v nasledujúcom fóre: http://www.freeratio.org/vbb/showthread.php?p=5649468#post5649468